Načítavanie

Stály rozhodcovský súd

Rozhodcovské konanie patrí k najefektívnejším spôsobom mimosúdneho riešenia sporov a ako rovnocenná alternatíva k súdnemu konaniu vedenému pred všeobecným súdom prináša svojim účastníkom značné výhody.

V zmysle ustanovenia čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov orgánom povolaným prejednávať a rozhodovať občianskoprávne spory je nezávislý a nestranný súd. Delegáciu tejto jurisdikcie, teda mimosúdne riešenie občianskoprávnych sporov umožňuje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Rozhodcovské konanie je formou alternatívneho riešenia občianskoprávnych sporov, pričom ide o postup:odľa uváženia si zmluvné strany v rozhodcovskej doložke ďalej môžu dohodnúť:

  • zameraný na prejednanie a rozhodnutie občianskoprávneho sporu nezávislým a nestranným subjektom, napríklad stálym rozhodcovským súdom Centrum civilnej arbitráže, ktorého zriaďovateľom je CIVILNÁ ARBITRÁŽ, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 747 032, so sídlom Horná 37, Banská Bystrica, zapísané v registri záujmových združení právnických osôb vedeným Okresným úradom Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „SRS“),
  • upravený zákonom o rozhodcovskom konaní, podporne zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a v prípade rozhodcovského konania vedeného pred stálym rozhodcovským súdom, predovšetkým Rokovacím poriadkom stáleho rozhodcovského súdu,
  • založený na dohode subjektov občianskoprávneho vzťahu,
  • ktorého výsledkom je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodcovského rozsudku záväzného pre účastníkov rozhodcovského konania a vynútiteľného zákonnými prostriedkami.

Ustanovenie § 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje v rámci rozhodcovského konania rozhodovať majetkové spory vzniknuté z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak miesto rozhodcovského konania je v Slovenskej republike a ide o spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu v zmysle ustanovenia § 99 OSP skončiť súdnym zmierom. Naopak, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o osobnom stave, o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckych práv a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného, vyrovnacieho a reštrukturalizačného konania.